Mandevila upúta už na prvý pohľad. Jej pestovanie nie je až tak náročné, no čo sa týka prezimovania, často sa stretávame s neúspechom.

Rod mandevila (Mandevilla, starší názov Dipladenia) pochádza z tropickej Ameriky, kde je známych asi 100 druhov. Väčšinou sa pestujú krížence s nápadnými ružovými a bielymi kvetmi.

K tým najznámejším patria M. splendens, M. boliviensis a tiež M. laxa s bielymi voňavými kvetmi, ktorá znáša aj slabý mráz, no opadajú jej listy.

V domovine vo voľnej pôde dorastá mandevila do 4 metrov. U nás, pestovaná v nádobách v interiéri, dosiahne výšku okolo 1,5 – 2 m. Kvitne od mája do prvých jesenných mrazov. Kvety s priemerom 3 – 4 cm vyniknú pri pestovaní na opore, najlepšie na širšej mriežke.

Podobne ako iné rastliny z tropického pásma patrí k druhom náročnejším na starostlivosť, pretože je ťažké imitovať v byte tropické podmienky.

V interiéri jej vyhradíme slnečné a vzdušné stanovište. Výdatne ju zalievame a hnojíme hnojivom s vyšším obsahom fosforu na podporu kvitnutia. Cez leto jej prospieva pobyt vonku v polotieni.

Pred prvými jesennými mrázikmi ju prenesieme do skleníka alebo interiéru. Prezimuje na svetlom chladnom mieste s teplotou minimálne 10 °C. V zime ju polievame menej, iba tak, aby substrát nepreschol.

Mandevila kvitne od mája do prvých jesenných mrazov.

Skoro na jar skrátime dlhé tenké výhonky, čím podporíme rozkonárenie do šírky. Mandevila je citlivá na presádzanie.

Ak je to nevyhnutné, presadíme ju do nádoby s priemerom o cca 2 cm väčším, ako mala pôvodná. Nové rastliny môžeme dopestovať na jar z odrezkov.

Text: Ing. Anna Szabóobá

Zdroj: Záhrada.sk